Občianska angažovanosť

Kresťan má byť šíriteľom nádeje a nástrojom pozitívnej zmeny. Prispejme k pozitívnej transformácii spoločnosti svojimi modlitbami, účasťou vo voľbách i občianskou angažovanosťou.

1. Ako kresťania sme povolaní s Božou pomocou hľadať v Písme zjavenú pravdu a dobro. Pravdu a dobro máme milovať, brániť, konať a prinášať do rôznych oblastí života spoločnosti. Je to duchovný zápas, o ktorom píše apoštol Pavol (Ef 6,10 a nasl.).

2. Bohu ide o dobro jednotlivcov, národov i celého sveta, lebo ich miluje. Pre ich záchranu urobil maximum (Ján 3,16). Pritom dobro nemusí znamenať iba materiálny, sociálny a politický blahobyt.

3. Boh zamýšľal to, aby v jednotlivých národoch i medzi národmi vládla pravda, spravodlivosť, pokoj a mier. Je však na nás, ako sa do pozitívnej transformácie spoločnosti s Božou pomocou zapojíme.

4. Menšie spoločenské zoskupenia, ale aj národy potrebujú múdrych, schopných, kompetentných a zodpovedných vodcov. Túto pravdu potvrdzuje celé Písmo i dejiny ľudstva.

5. Boh chce, aby bolo dobro odmeňované a zlo trestané (Rim 13,1-7). To by malo byť zabezpečované prostredníctvom čestných, statočných a schopných ľudí v polícii, na prokuratúre a na súdoch. Nepriamo to môžeme ovplyvniť voľbami.

6. Bohu záleží na tom, aby bolo postarané o vdovy, chudobných, cudzincov, aby boli ekonomicky chránení bezbranní a slabí (Mt 25,34-40; Jk 1,27).

7. Jozef, Mojžiš, Dávid, Daniel, Ester a iní velikáni mali poslanie od Boha vo „vysokej politike“. Boh si takých ľudí môže použiť aj v dnešnej dobe.

8. Bohom vyvolený a inšpirovaný Mojžiš priniesol ľudu Boží zákon (zákonodarná moc), ľud viedol (výkonná moc) i súdil (súdna moc). V pluralitnej spoločnosti, v ktorej majú rovnaké práva na existenciu rôzne filozofie a náboženstvá, je múdre, aby moc bola rozdelená a kontrolovaná, lebo „zlo nikdy nespí“. Inštitúcie musia byť na sebe nezávislé a mali by v nich pracovať charakterní a schopní ľudia.

9. Boh v prípade nášho zlyhania očakáva pokánie, na ktoré zareaguje milosťou a požehnaním (2Krn 7,14; Jk 4,6). Od ľudí s veľkou sférou vplyvu, ktorých zlyhanie je verejné, sa vyžaduje verejné pokánie a verejná snaha o nápravu. Nezanedbávajme pokánie.

10. Kresťanská demokracia v sebe kombinuje prvky kresťanstva a demokracie. Je vhodným nástrojom na pozitívne smerovanie spoločnosti prostredníctvom volieb. Akceptuje ju aj Boh, lebo rešpektuje našu slobodnú vôľu. Berie nás však na zodpovednosť, ako s voľbou naložíme.

11. Je dôležité, aby voliči v demokratickom prostredí boli morálne a politicky zorientovaní. V opačnom prípade si ľudia volia väčšie zlo. To je slabina demokracie. Morálne a politicky zorientovaní ľudia svojou aktívnou účasťou vo voľbách zmenšujú zlo v spoločnosti.

12. V politickom priestore je veľký priestor pre hriech, sebecké záujmy a nekalé praktiky. Kresťan v ňom nesmie robiť kompromis s hriechom. Pre neho neplatí: „Účel svätí prostriedky.“ Rozhodne sa musí postaviť proti šíreniu nenávisti, extrémizmu, fašizmu, a iných „izmov“, aj keď sa tvária, že sú nositeľmi konzervatívnych hodnôt. Politika je umenie čo najlepšieho možného riešenia v danom čase a za danej politickej konštelácie. Preto buďme opatrní pri posudzovaní politikov najmä vtedy, keď nám chýbajú relevantné vstupné informácie. „Buďme rýchli počuť, pomalí hovoriť a pomalí do hnevu“ (Jk 1,19).

13. Nie každý kresťan je povolaný do služby Bohu i spoločnosti zároveň v pozícii politika, ale každý kresťan je Bohom vyzvaný k priebežným modlitbám za krajinu a jej správcov.

14. Výzvy a vyhlásenia Božieho slova, ako „premáhajte dobrým zlé, ste soľou a svetlom, ste vôňou Kristovou…“ sa vzťahujú na každú oblasť spoločenského života, aj na vrcholovú politiku. Aj tam majú byť kresťania šíriteľmi hodnôt Božieho kráľovstva.

15. Láska k blížnym má mnoho podôb. Jednou z nich je vylepšovanie noriem fungovania spoločnosti. Voľbami do zákonodarného zboru a exekutívy „vyberme“ čo najviac charakterných odborníkov. Bezúhonnosť, pravda, úcta, zodpovednosť, čestnosť, vernosť, transparentnosť, integrita (harmónia hodnôt, slov a skutkov), pokora, zmierlivosť, a samozrejme odbornosť musia byť ich prirodzenou výbavou.

16. Každý kresťan by mal absolvovať „vysokú školu lásky“. Ježiš nás vyzýva (Mt 5,44): „Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú.“ Kresťan v politike má veľa príležitostí „milovať nepriateľov“. Jeho účasť na verejnom živote preverí, či jeho „diplomová práca“ na tému láska je originál, alebo nevydarený „plagiát“.

17. Toto sú zlé reakcie na zlo v spoločnosti a politike: a) pasivita, rezignácia, zatváranie očí pred udalosťami v spoločnosti; b) pripojenie sa k davu nespokojných občanov plných beznádeje, deštruktívneho hnevu, či dokonca nenávisti; c) nezodpovedný prístup či neúčasť na voľbách.

18. Toto sú dobré reakcie na zlo v politike a spoločnosti: a) modlitby za prebudenie v národe, t.j. zmena spoločnosti zvnútra; b) modlitby za voľby; c) zodpovedný prístup k voľbám, t.j. zorientovanie sa v problematike; e) účasť vo voľbách a voľba podľa najlepšieho vedomia a svedomia; d) permanentné príhovorné modlitby za spravovanie spoločnosti (parlament, vláda, prezident) po voľbách, bez ohľadu na to, ako dopadnú.