Igor Štubňa: Čo sme zažili na zvolaní Dedičstvo?

Už sme v Prahe piaty deň a dnes večer by malo byť prvé stretnutie českého národného zvolania Dedičstvo. Som v očakávaní, čo dnes urobí Boh, lebo cez prípravné dni som stretol ľudí, ktorým srdce horelo túžbou vidieť nášho nebeského Otecka v akcii. V rámci prípravných dní sme si pripomenuli, čo Boh urobil na poslednom stretnutí, ktoré bolo tiež v Prahe. Nebeský Otec prišiel domov a otvoril dvere pre svoje deti, aby mohli vstúpiť. Nie je to jednoduché, ak ste doteraz pociťovali, že ste sirota a máte v srdci stálu otázku: „Môžem toto…?“ Prerod siroty na dieťa je možný len takým spôsobom, že všetci zúčastnení sa stanú rodinou. A cez prípravné dni to Boh potvrdzoval a my sme s radosťou do toho vstupovali. Sme Božia rodina! Všetci sme si to s radosťou opakovali. Sme Božia rodina.
Krátke stretnutie pred začatím; zopakovanie si toho, čo by sme chceli pred Bohom urobiť a stretnutie sa začína. V sále je asi sto ľudí. Je to veľa, alebo málo – rozmýšľam a nachádzam odpoveď: Všetci, potrební na to, aby sa mohlo rozhodovať aj o národe.
Ešte predtým, ako som vystúpil na pódium pozdraviť prítomných za nás Slovákov, som si všimol dve staršie panie. Srdce mi zaplesalo, lebo vyzerali ako babička od Boženy Němcovej. Pozdravil som sa s nimi a boli plné očakávania. Videl som aj ľudí, ktorí nevnímali, čo sa deje okolo, ale riešili svoje problémy. Boli zaseknutí a boli mimo diania v sále. Celý večer to bol boj. Chvály boli ako keď tlačíte plný vozík nákladu do kopca. Potrebovali sme všetkých, aby boli s nami. Tak ma Boh posielal od jedného k druhým. Skoro všetci sa vymanili zo svojho zamerania do seba a začali vnímať, čo sa deje okolo.
Postupne sme prosili Boha o odpustenie, že sme znevažovali mladých bratov a sestry. Lídrov  sme súdili podľa našich predstáv, ako majú viesť Boží ľud. Za to, že sme ohovárali iných vodcov, lebo sme cítili ohrozenie našej služby. Prosili sme o odpustenie, že sme súdili bratov, namiesto toho, aby sme im držali ruky. Prosili sme ženy o odpustenie, že sme im nedovoľovali vstupovať do služby, o ktorej sme si mysleli, že im to neprináleží.  Prosili sme o odpustenie, že sme znevažovanie vodcov a prorokov, ktorých nám Otecko posielal do cesty z celého sveta.  
Po tomto všetkom sme vyznali Bohu, že patríme do spoločnej Božej rodiny a vyznali sme Bohu: „Už nikdy viac nechceme ísť proti svojim bratom a sestrám. Chceme patriť do rodiny, ktorá je plná lásky, jedného voči druhému, kde nie je pretvárka a cítiš istotu, že ťa za tvoj prípadný pád nikto neodsúdi, ale bude ti pomáhať vstať, aby si mohol ísť ďalej.“
S odstupom času si uvedomujem, že to, po čom sme vtedy túžili, sa stalo skutočnosťou. Mám rodinu. Nie je to hocijaká rodina. Máme Otca, ktorý nám rozumie a miluje nás. Máme brata, ktorý nás predišiel vo všetkom, aby sme nemuseli padať, keď ho nasledujeme.  A máme radcu, ktorí priniesol usvedčenie sveta o hriechu, o spravodlivosti a o súde. A mám nespočetné množstvo súrodencov, ktorí tiež našli domov.
To, po čom sme volali, Otec, Ježiš a Duch svätý zapečatili tu na zemi, aby sme sa vždy vedeli vrátiť domov. Prísť do bezpečia, pokoja lásky, pravdy. Pane už nikdy sa nechcem stať sirotou. Chcem navždy zostať tvojím dieťaťom, ktoré napodobňuje svojho Otca.      
Druhý deň zvolania bol úplne iný.
Predstúpili sme pred nášho Boha s úctou a chválou. Už to nebol ten plný vozík tlačený do kopca. Boh prebýval na chválach svojho ľudu. A potom prišla tá nádherná zvesť o tom, že sa narodil, nový národ. Ale boli to v skutočnosti národy dva. Český a slovenský. Poviete si: „Ako sa môže narodiť národ z večera do rána?“ Stane sa to vtedy, keď Boh do toho vloží svojho oživujúceho Ducha. Všetko staré pominulo, hľa všetko je nové. Ak sa na to pozrieme očami, ktoré vnímajú svet okolo nás, všetko je rovnaké, ľudia sú tu takí istí a aj ich myslenie je také isté. Ale pozrime sa očami, ktoré vidia mocnú Božiu ruku, ktorá mení charakter, myslenie, správanie , smerovanie. A to je Boží úžasný zámer, zmeniť málo kvasu, ktorý potom prekvasí celý národ. Bože Otče, ďakujem Ti, že si ma zmenil na kvások, ktorý môže pracovať pre celý národ.
V ten deň som prijal od Otca pečať synovstva. Otec ma zaodel, aby som už nikdy nebol nahý a nemusel som sa hanbiť za svoju nahotu. Dal mi topánky evanjelia, tej dobrej zvesti, že všetko je dokonané v Ježišovi Kristovi. A dostal som pečatný prsteň, ktorý je znamením Otcovej vlády.
Prežil som v Prahe úžasný týždeň. Našiel som rodinu, ktorá má spoločný domov s naším nebeským Oteckom. Prijal som, že ma môj Boh vystrojil ako svojho syna, dal mi plášť, prsteň a topánky. Domov si nesiem srdce otvorené pre náš slovenský národ a český národ, lebo túžim byť súčasťou Božieho plánu pre celú Európu.
Tak mi Bože Otče, Ježišu Kriste a Duch Svätý pomáhaj.